Hlávkový šalát veľmi rýchlo rastie a vo veľkých mäkkých listoch sa tvorí vysoká koncetrácia účinných látok. Hlávkový šalát iste nezaujíma popredné miesto na našom jedálnom lístku, a predsa sa s ním stretávame veľmi často - zelený šalátový lístok je vždy aspoň súčasťou zeleninovej oblohy pokrmu. Hlávkový šalát je jednoročná rastlina a má pôvod v Európe. V našich zemepisných šírkach ho pestujú v zime v skleníkoch a na jar a v lete pod holým nebom. Môžeme si vybrať z rozličných kultivarov hlávkového šalátu - cukrový s mierne horkastou chuťou, červenkastý, kučeravý i s pevnou hlávkou, svetlozelený až žltobiely alebo chrumkavý tzv. ľadový šalát.

Z hľadiska účinnosti sa červený šalát líši od zeleného tým, že obsahuje viac karoténov - až 3000 medzinárodných jednotiek na jeden gram šalátu, čo je viac ako polovica dennej potreby. Karotény dávajú listom červenú farbu a v ľudskom organizme podporujú tvorbu červených krviniek a kyseliny chlorovodíkovej v žalúdku. Zelené sorty šalátu sú zasa bohatšie na horčík, atóm rastlinného farbiva chlorofylu. Karotény chránia rastliny, zvieratá i ľudí pred škodlivými vplyvmi voľných radikálov, horčík je zasa dôležitý pri prenose nervových vzruchov v svalových tkanivách.

Hlávkový šalát obsahuje veľa vody a dobre požutý a natrávený zo žalúdka prináša do čriev množstvo vlákniny, ktorá zabezpečuje rýchlejšie pohyby čriev a pomáha odstraňovať zníženú činnosť čriev a zápchu. Vláknina viaže a odstraňuje jedovaté látky a tuky a pomáha nám zbaviť sa prebytočných kilogramov.

Rozmanité odrody hlávkového šalátu sú na trhu po celý rok. V letných mesiacoch ho predávajú predovšetkým domáci pestovatelia priamo z hriadok, v zime, respektíve od jesene do jari, je k dispozícii skleníkový šalát. Hlávky musíme ohmatať - čím sú pevnejšie, tým lepšie. Hlávkový šalát musíme hneď spotrebovať, inak stráca vitamíny.