Obyvateľom južných krajín môžeme len úprimne závidieť - po veľkú časť roka majú krásne slnečné počasie a na pôde im rastú také lahôdky ako cukety. Našťastie cukety si získali obľubu už aj u nás a vo vhodných klimatických podmienkach ich pestujú mnohí záhradkári. Cuketa pochádza zo slnečného Stredomoria z takých krajín ako Grécko, Turecko, Cyprus, Severná Afrika, Španielsko, Taliansko a Francúzko. Štíhle tmavozelené plody dorastajúce do hmotnosti dvoch kilogramov tvarom pripomínajú šalátovú uhorku. Sú vhodné surové do šalátov, ale pripravuje sa z nich aj množstvo tepelne upravených špecialít.

Šupka je bohatá na karotény a horčík. Pod vplyvom tejto kombinácie gény v bunkovom jadre spúšťajú proces bunkového metabolizmu. Provitamín A patrí k "najrýchlejším" biologicky aktívnym látkam. Krvou sa bleskurýchlo dostáva k bunkám, a keďže je rozpustný v tukoch, preniká cez bunkovú membránu do hlavného stanu našich genetických informácií - do bunkového jadra. Genetický kód vo veľkej miere podmieňuje naše fyzické i duševné zdravie. Vitamín A je v jadre zapojený do procesu takzvaného transkripčného procesu, pri ktorom sa informácia z genetického kódu prepisuje do výkonných molekúl riadiacích bunkový metabolizmus. Takúto funkciu inak môžu plniť iba hormóny štítnej žľazy tyroxín a vitamíny E (mimochodom aj ten sa nachádza v cuketách). Cukety aktivizujú odolnosť proti stresu, telesnú i duševnú výkonnosť, nervovú a mozgovú činnosť, ale predovšetkým syntézu bielkovín v každej bunke.

Najlepšie sú malé, pevné a hrubé zeleno-bieloškvrnité cukety. Priveľké plody majú zbytočne veľa vody. Stonky a poškodené časti odrežeme, cukety umyjeme, pozdĺžne prepolíme a nakrájame na plátky alebo kocky. Tepelne upravujeme iba chvíľu a v troške vody. Cukety majú jemnú aromatickú chuť, preto ich veľmi nekoreníme.