Čakanka je zatiaľ u nás pomerne neznáma zelenina, hoci v iných krajinách je obľúbená už vyše sto rokov. Získava sa zaujímavým spôsobom: od koreňa sa oddelia listy so srdiečkami a tie sa na jeseň uložia do temperovaných pestovateľských nádob. V tme, v zmesi piesku a rašeliny sa v zimných mesiacoch objavujú veľké dužnaté puky. Čakanka má jemnú, mierne horkastú chuť, jej pestovanie je pomerne komplikované, ale na zimu nám poskytuje čerstvý šalát, zaručene nekontaminovaný chemikáliami. Čakanka sa dováža hlavne z Belgicka a Holanska, tam je jej pestovanie najrozšírenejšie.

Biele čakankové puky majú neobyčajne vysoký obsah vlákniny. Kvalitná čakanka má pevné a krehké bunkové membrány a pri zahryznutí chrumká. Konzumácia čakanky má blahodárny vplyv na poruchy trávenia a črevné problémy (pomáha dokonca aj pri črevných polypoch a chráni pred rakovinou hrubého čreva), znižuje hladinu cholesterolu a tukov v krvi a tým zmieňuje riziko vysokého krvného tlaku, artériosklerózy, srdcového infarktu a porážky.

Pri nákupe sa musíme presvedčiť, či sú puky pevné, zvädnuté ani mäkké puky nekupujeme. Horký hlúbik na spodnej strane odrežeme, vrchné listy odstránime. Púčiky umyjeme alebo opláchneme čistou vodou. Pokrájanú čakanku už neumývame, vyplavili by sme stopové prvky a vitamíny. Čakanku môžeme použiť surovú do ovocných a zeleninových šalátov, ale môžeme ju aj variť alebo zapekať.